Koža sa spracováva už desiatky rokov. Odborne sa spracovanie kože nazýva garbiarstvo. Ide o proces, pri ktorom sa koža zo zvieraťa spracuje a pripraví na ďalšie použitie. Po spracovaní nám vznikne useň alebo kožušina. Useň je holá koža bez srsti. Už od nepamäti sa ľudia snažia spracovávať a zužitkovať kožu zo zvierat rôznymi metódami, od natierania tukom až po vystavovanie dymu. No prelom prišiel až v roku 1893, kedy profesor Knapp začal používať chromité soli.
Prvé metódy
Mnoho experimentov sa snažilo spracovávať kožu starými metódami bez techniky a chémie. Najprv bolo potrebné kožu odsrstiť pre vznik usne. Potom treba odstrániť zvyšky tukov z vnútornej strany kože. Koža sa ďalej očistila a zmäkčila. Zmäkčenie je najjednoduchšie robiť vyťahovaním s rôznymi pomôckami. Nakoniec bolo potrebné kožu vyúdiť.
Ďalší postup je z čias Veľkej Moravy. Koža sa najprv očistí od zvyškov mäsa a tukov. Potom sa koža posype soľou a uloží do jamy a poukladá sa na ňu kôra zo stromov. Jama sa zaliala vodou a zakryla. Takto boli kože uložené niekoľko mesiacov až rokov. Po vybratí sa koža natrela živočíšnym tukom, ponaťahovala a nakoniec sa natrela krvou pre hnedý vzhľad.
Najjednoduchší spôsob spracovania kože
Asi najjednoduchší spôsob je, že koža sa hneď po usmrtení zvieraťa stiahne a odstránia sa z nej všetky zvyšky mäsa a tukov. Koža sa položí srsťou na zem a nechá vyschnúť na jeden až dva dni. Koža sa dôkladne posolí, použije sa toľko soli koľko je váha kože. Po niekoľkých dňoch proces so solením zopakujeme a teraz už len necháme kožu dôkladne vyschnúť. Takáto koža sa hodí najmä ako podložka pod stôl, ku krbu či ku posteli.
Snáď sme vám aspoň trošku priblížili ako funguje spracovanie kože – garbiarstvo.